Measurement of Well-Being in Society: Beyond GDP - Eurofrum Conference Insights

The Eurofrum conference delves into the importance of measuring well-being beyond traditional economic indicators like GDP. It explores alternative indicators such as welfare, wealth, satisfaction, and happiness as essential components for evaluating a country's prosperity. Through discussions on potential indicators and the criticism surrounding GDP as the sole measure of prosperity, the conference aims to spark new perspectives on assessing well-being in society.

• Well-being
• Society
• GDP
• Eurofrum Conference
• Prosperity

jayn_4 Follow

Uploaded on Sep 17, 2024 | 0 Views

Download Presentation

Please find below an Image/Link to download the presentation.

The content on the website is provided AS IS for your information and personal use only. It may not be sold, licensed, or shared on other websites without obtaining consent from the author. Download presentation by click this link. If you encounter any issues during the download, it is possible that the publisher has removed the file from their server.

Presentation Transcript

1. EUROFRUM: O JE VHODNEJ IE NA MERANIE BLAHOBYTU SPOLO NOSTI AKO HDP? Viliam P len k Krist na Petr kov Vypracovan s podporou projektu APVV 0371 11 Inkluz vny rast v strat gii Eur pa 2020 - naivita alebo genialita?

2. 2 17/09/2024 Eurof rum vod Konferencia Let s Talk Hapiness Beyond GDP (10.6.2014, EHSV, Brusel) Meranie blahobytu (welfare), bohatstva (wealth), spokojnosti (satisfaction), astia (happiness) pon knutie nov ch perspekt v Diskusia o sledovan potenci lnych indik torov, ktor by mali by zaveden do bud cnosti

3. 3 17/09/2024 Eurof rum Motiv cia HDP hlavn ( asto jedin ) makroekonomick indik tor Kritika v kontexte kr zy Je HDP posta uj cim indik torom pre meranie prosperity krajiny? Ak al ie indik tory m eme uva ova ? Existuj alebo treba vytvori nov ? Finan ne merate n as blahobytu ako nutn podmienka al ch (finan ne nemerate n ch)aspektov astia

4. 4 17/09/2024 Eurof rum Blahobyt dom cnost Meranie blahobytu dom cnost : Prosperita ekonomiky je prostriedkom na dosiahnutie prosperity dom cnost Prosperita sektora dom cnost odzrkad uje skuto n prosperitu krajiny Syst m n rodn ch tov Anal za v voja d chodkov dom cnost Porovnanie: v voja HDP, d chodkov dom cnost spotreby dom cnost

5. 5 17/09/2024 Eurof rum Metodologick pozn mky Defin cia HDP trhov hodnota v robkov a slu ieb vyprodukovan ch v krajine Produk n met da - s et pridanej hodnoty vytvorenej trhovou innos ou, innos ou vytvorenou pre vlastn pou itie, netrhovou innos ou a dan z produktov zn en ch o subvencie na produkty D chodkov met da - odmieny zamestnancov, hrub prev dzkov prebytok/zmie an ho d chodku a dane z produkcie a dovozu zn en o subvencie U itie - s et kone nej spotreby dom cnost , kone nej spotreby neziskov ch in tit ci sl iacich dom cnostiam, kone nej spotreby verejnej spr vy, tvorby hrub ho fixn ho kapit lu, zmeny stavu z sob, salda v vozu a dovozu v robkov a slu ieb

6. 6 17/09/2024 Eurof rum Metodologick pozn mky (2) Tvorba a pou itie d chodkov v sektore dom cnost Odmeny zamestnancov celkov odmeny v pe a nej podobe kt. Plat zamestn vate zamestnancovi D chodky z majetku odmeny vypl vaj ce z vlastn ctva finan n ch akt v Be n dane z d chodkov a majetku Soci lne pr spevky a d vky skuto n /imputovan soc. Pr spevky, Ostatn be n transfery platby ne ivotn ho poistenia a r zne be n transfery D tov spracovanie: Zdroj dajov: n rodn ty (Eurostat) ist disponibiln d chodky dom cnost Prepo et na obyvate a st le ceny: Defl tor HDP pre sektor ekonomiky HICP pre sektor dom cnost

7. 7 17/09/2024 Eurof rum Hypot zy S rast cim HDP na obyvate a rastie ist disponibiln d chodok sektora dom cnost na obyvate a Miera rastu porovn van ch veli n nie je v razne odli n nedoch dza k divergencii i konvergencii V razn rast d chodkov sektora podnikov, vl dy a zahrani ia mo n pr ina negat vneho v voja Uplat ovanie kvalitnej hospod rskej politiky (napr. znalostn ekonomika) mo n pr ina pozit vneho v voja Podobn krajiny by mali zaznamena podobn v voj v sledovan ch indik toroch

8. 8 17/09/2024 Eurof rum Porovnanie rastu v krajin ch EU za dek du V ina kraj n dosiahla rast HDP V nimkami boli Taliansko, Cyprus, Ma arsko Rast postkomunistick ch kraj n je vysok re lna konvergencia (v nimkami bolo Ma arsko, F nsko, v dsko) V ina kraj n dosiahla n rast d chodku a spotreby dom cnost V nimkami boli (Belgicko), panielsko, Taliansko, Ma arsko, Holandsko Kumulat vny rast sledovan ch indik torov bol zv a odli n

9. 9 17/09/2024 Eurof rum Kumulat vny rast medzi rokmi 2002-2012 1.2 1.1 1 0.9 0.8 0.7 0.6 0.5 0.4 0.3 0.2 0.1 0 -0.1 -0.2 GDP NET DISPOSABLE INCOME OF HOUSEHOLDS CONSUMPTION

10. 10 17/09/2024 Eurof rum Vytvorenie zhlukov kraj n Slovensko + Bulharsko, esk republika, Est nsko, Franc zsko, Po sko, Slovinsko o Rast oboch indik torov s vy m tempom rastu HDP Holandsko + Belgicko o Rast HDP, pokles ist ho disponibiln ho d chodku dom cnost Taliansko+ panielsko, Ma arsko o Pokles oboch indik torov F nsko+ v dsko, Chorv tsko, Loty sko o Rast oboch indik torov s vy m tempom rastu disponibiln ch d chodkov pecifick pr pady o Litva rovnak tempo rastu oboch indik torov o Cyprus mierny n rast ist ho disponibiln ho d chodku, pokles HDP 1. 2. 3. 4. 5.

11. 11 17/09/2024 Eurof rum Index blahobytu dom cnost Vyjadrenie miery, do akej prispieva rast HDP k bohatstvu dom cnost Podiel d chodkov dom cnost na HDP v prepo te na obyvate a Abstrahovanie od rastu d chodkov podnikov, vl dy a zahrani ia

12. 12 17/09/2024 Eurof rum Index blahobytu dom cnost (2) Sledovan krajiny okrem F nska vykazovali klesaj ci trend dan ho indexu Najv znamnej pokles nastal na Slovensku, v Holandsku a Taliansku pecifick pr pady Litva podobn v voj oboch indik torov, na konci sledovan ho obdobia pokles sp k po iato nej hladine (vplyv kr zy) Cyprus zo za iatku n rast, no na konci sledovan ho obdobia n vrat k p vodnej hladine

13. 13 17/09/2024 Eurof rum Index blahobytu dom cnost (3) Porovnanie indexu medzi zhlukmi 0.9 0.85 0.8 0.75 Taliansko 0.7 Cyprus Litva 0.65 Holandsko 0.6 Slovensko F nsko 0.55 0.5 0.45 0.4 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

14. 14 17/09/2024 Eurof rum Slovensko 35 000 32 500 30 000 27 500 25 000 22 500 20 000 17 500 15 000 12 500 10 000 7 500 5 000 2 500 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Holandsko 35 000 32 500 30 000 27 500 25 000 22 500 20 000 17 500 15 000 12 500 10 000 7 500 5 000 2 500 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

15. 15 17/09/2024 Eurof rum Taliansko 35 000 32 500 30 000 27 500 25 000 22 500 20 000 17 500 15 000 12 500 10 000 7 500 5 000 2 500 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 F nsko 35 000 32 500 30 000 27 500 25 000 22 500 20 000 17 500 15 000 12 500 10 000 7 500 5 000 2 500 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

16. 16 17/09/2024 Eurof rum Litva 35 000 32 500 30 000 27 500 25 000 22 500 20 000 17 500 15 000 12 500 10 000 7 500 5 000 2 500 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Cyprus 35 000 32 500 30 000 27 500 25 000 22 500 20 000 17 500 15 000 12 500 10 000 7 500 5 000 2 500 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

17. 17 17/09/2024 Eurof rum Diskusia Pri anal ze vz ahu HDP a d chodkov dom cnost je treba diskutova intenzitu kr tkodob ch a dlhodob ch efektov: Sektor podnikov: pou itie d chodkov podnikov .... Sektor vl dy: pou itie d chodkov vl dy .... Sektor zahrani ie: pou itie d chodkov zahrani ia napr. v nosov z kapit lu ako n hrady za invest ciu vr tane know- how ist disponibiln d chodky dom cnost , tj. po zdanen a nahraden amortiz cie(nehnute nost ) Zapo tanie vplyvu vlastnenia majetku pou van ho pre vlastn spotrebu na blahobyt cez imputovan : Produkciu tovarov (produkcia zo z hrad) slu ieb (n jomn , v chova, dom cnos )

18. 18 17/09/2024 Eurof rum Diskusia spotreba dom cnost Spotreba dom cnost sa odv ja od d chodkov dom cnost rozhodovan m dom cnost : investova do b vania, sporen m s cie om dosiahnu bud cu vy iu spotrebu v aka ro eniu alebo naopak zadl ovan m. Spotreba dom cnost by mohla by len ukazovate om okam it ho blahobytu dom cnost . Pri posudzovan udr ate nosti blahobytu je spotreba nevhodn ukazovate .

19. 19 17/09/2024 Eurof rum V sledky S rast cim HDP vo v eobecnosti rastie blahobyt dom cnost meran d chodkami dom cnost Miera rastu HDP a blahobytu dom cnost je v ak v inou odli n V razn rast d chodkov sektora podnikov, vl dy a zahrani ia mo n pr ina negat vneho v voja blahobytu dom cnost Uplat ovanie kvalitnej hospod rskej politiky (napr. znalostn ekonomika) mo n pr ina pozit vneho v voja Podobn krajiny nezriedka nezaznamenali podobn v voj v sledovan ch indik toroch Potreba hlb ej obsahovej anal zy

20. 20 17/09/2024 Eurof rum Odpor ania Meranie HDP nie je posta uj cim ukazovate om pre meranie v konnosti ekonomiky vo vz ahu k ivotnej rovni M e by dokonca zav dzaj ce pr pad Slovenska, Litvy Nevyjadruje dopad opatren na spolo nos , rodinu Prechod: od produk ne orientovan ho merania (HDP) na meranie ist ch disponibiln ch d chodkov dom cnost , ktor u existuj v syst me n rodn ch tov, vystihuj blahobyt dom cnost vo finan n ch jednotk ch Je potrebn mera d chodky dom cnost : Rovnako r chlo ako HDP D sledne mera imputovan tovarov a slu by dom cnost Je potrebn zavies nov ukazovate astia, ktor k d chodkom dom cnost prid jeho ekonomicky nemerate n aspekty (Households wealth index)

21. 21 17/09/2024 Eurof rum EESC, Brussels, 10 June 2014: LET'S TALK HAPPINESS: Beyond GDP PRINCIPAL CONCLUSIONS .... Within this context, it is imperative to shift attention from a system of 'production oriented' measurement to one focused on the disposable income of households, which is financially measurable. In parallel, indicators beyond GDP should be measured, such as quality of life, environmental sustainability, social cohesion, health and the overall wellbeing of current and future generations; ..... Highlight that measuring only GDP does not indicate whether economic development is sustainable, nor does it explain how economic benefits are shared within a society; ...

22. 22 17/09/2024 Eurof rum akujeme za pozornos ! Bli ie vi : http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.events-and-activities-happiness